Les plný plesní. Tresni ho po zadku, zakopni o starý peň, zamiluj sa do víly, čo vo vlasoch cudzie sny nosí, uteč s ňou a hora listnatá hneď všetky farby zmení. Snu vtisneš vášeň reality, búrlivo, krátko, neisto. Oddane. Prehnane. Pohoríš. Spáliš jej pery. Vrátiš ju, že je iná, keď (k) lesu nepatrí. Keď je len Tvoja, že jej neveríš. Trochu smutné oči a napokon už len tvár bez detailov. Bez tieňov pod očami a nosom, bez pohyblivých úst. Bez pomoci....
Kontakt a celý článek naleznete na serveru (http://www.fler.cz/blog) zde.