Sedím tu ponorená do snov a je mi trochu zle. Dnes s črevami zápasím a jediným jedlom sú čierne pilulky. Voda sa vo mne rozlieva, cítim každý pohyb pračudesného trávenia. Snívať, to ma snáď zachráni. Som tam, doma u rodičov, stojím učupená pred záhradou a hrdzavou bráničkou. Pod orechom bezslnečná. Je mi teplo, ovievam sa konárom a hľadím na tie nekonečná. Záhrada, ktorú treba aj trikrát obohnať, aby zmenila obsah, ktorá ponúka inšpirácie nazbierané do...
Kontakt a celý článek naleznete na serveru (http://www.fler.cz/blog) zde.