Na plece mi sadlo vtáča. Také to drôbä perím zapatlané. Už týždeň som nesvoja, poéziu zo seba vytláčam. Trochu ma vláči po parkoch, ťahá k Vltave, k smetisku dejín separovaného zberu. Ceruzky bývajú spravidla v tráve. Zohýnam sa neustále, zbierame ceruzky zabudnuté. Túlame sa v noci, keď svet spiacich patrí bezmocnosti a odovzdaným krásam. Obula sa do mňa poézia. Zacítila, že nemám talent, ale nechce sa ma pustiť. Že vraj to nevzdá, kým jej aspoň v...
Kontakt a celý článek naleznete na serveru (http://www.fler.cz/blog) zde.